Daniel Gabriel Lichard sa narodil 17. januára 1812 v Slovenskej Ľupči v
rodine evanjelického farára. Niektoré zdroje uvádzajú dátum narodenia
tiež 19. január 1812. V rodnej obci získal aj základné vzdelanie, ktoré
si postupne rozvíjal v rokoch 1821-1823 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, v
rokoch 1823–1828 na lýceu v Kežmarku a v rokoch 1828-1834 v Bratislave.
Na evanjelickom lýceu v Bratislave sa stal spoluzakladateľom a aktívnym
členom študentského spolku Spoločnosti česko-slovanskej, z ktorej
vzniklo pod vedením Ľudovíta Štúra významné národné hnutie.
Neskôr pokračoval v štúdiu na teologickej fakulte vo Viedni (1834-1837).
Ako kňaz však pôsobil iba krátky čas v Tisovci a neskôr na fare v
Ochtinej. V novembri 1838 odišiel do Banskej Štiavnice, kde mu bolo
ponúknuté miesto profesora na evanjelickom lýceu. V roku 1844 odišiel do
Skalice, kde sa vrátil ku svojmu pôvodnému povolaniu evanjelického
kňaza.
Po troch rokoch ale cirkevný úrad definitívne opustil a od roku 1847 sa
až do svojej smrti, teda 35 rokov, aktívne venoval novinárskej a
vydavateľskej činnosti. Je autorom viac ako päťtisíc článkov, takmer 50
kníh, mnohých kalendárov a brožúr. Svetozár Hurban Vajanský o prvom
slovenskom profesionálnom novinárovi napísal: "Neprenechal dňa za celých
tridsaťpäť rokov, v ktorom by nebol niečo napísal k poučeniu,
pozdvihnutiu svojho milého národa."
V roku 1847 vydal Daniel Gabriel Lichard prvý ročník svojho kalendára
Domová pokladnica, ktorý prístupnou formou sprostredkúval širokým
vrstvám obyvateľstva nové poznatky. Od apríla do septembra 1848 vydával
Noviny pre hospodárstvo, remeslo a domáci život. V roku 1849 odišiel do
Viedne, kde pôsobil ako redaktor i zodpovedný redaktor Slovenských
novín.
V roku 1863 začal v Skalici vydávať Obzor - noviny pre hospodárstvo,
remeslo a domáci život, ktoré boli najvýznamnejšími slovenskými
hospodárskymi novinami 19. storočia. Daniel Gabriel Lichard v nich
propagoval novinky z oblasti včelárstva, chovu dobytka, ale aj
peňažníctva a družstevníctva. Na ich stránkach nabádal tiež napríklad na
zakladanie vzájomných pomocníc, peňažných ústavov družstevného typu,
ktoré mali sledovať okrem hmotných otázok aj mravné i výchovné ciele.
Sám sa podieľal na založení takéhoto peňažného ústavu pod názvom Pomocná
pokladnica, ktorý vznikol v Skalici v roku 1870. Hlavne jeho zásluhou
bolo v roku 1875 na území Slovenska už 25 akciových sporiteľní, 13
obilných sypární a 44 vzájomných pokladníc.
Roľníkom zasa veľmi pomáhali aj brožúry s rôznorodým obsahom ako napríklad Malý gazda, Malá gazdiná či Malý účtovník.
Najobsiahlejšou prácou Daniela Gabriela Licharda, ktorá popularizovala
prírodné vedy a nové, pokrokové formy hospodárenia bola dvojdielna
Slovenská obrázková čítanka hospodárska z roku 1882 predstavujúca sumár
jeho celoživotných znalostí z tejto oblasti.
Daniel Gabriel Lichard sa tiež zúčastnil na politických bojoch za
národnú a spoločenskú emancipáciu Slovákov v revolúcii 1848-1849. Bol
členom slovenskej delegácie, ktorá odovzdala 20. marca 1849 cisárovi
Františkovi Jozefovi I. prosbopis, v ktorom sa nachádzala aj požiadavka
vyčleniť Slovensko z Uhorska.
Jedna z najväčších osobností slovenskej národnej histórie, šíriteľ
vzdelanosti a osvety, Daniel Gabriel Lichard zomrel v Skalici 17.
novembra 1882 vo veku 70 rokov.